Pondelkové popoludnie, moje druhé v Hamburgu toho roku. Po 8 hodinách v práci (haters will hate, a ja som pre tento prípad jedným z nich, sedavé zamestnanie fakt nie je stavané pre ľudí) som došla domov, kde ma na schodoch privítalo vyšantené pupidlo (rozumej koker) a následne vo dverách boyfriendoš s otázkou, čo ideme večerať (typické, kind of).
Pozeranie telky znie po namáhavom rozbehanom dni ako tá správna voľba, avšak, pozerajúc na moje nové, stále nepoužité, tenisky a vyškereného kokeršpaniela, ktorý už len tak letmo pokukoval po izbe, či sa tu naozaj nedá čomusi jemne vylepšiť design, prípadne fasáda, bola voľba jasná.
Boyfriendoš, ideme behať.
Natešení on a koker, ja v miernej depresii, že čo som si to zas vymyslela, či mi tá bolesť hrdla včera večer a kútiky už týždeň fakt nič nehovoria. No ništ, aspoň budem mať nárok na tú zdravú čokoládu – ako volám svoj proteinový prášok, ktorý ma tak zázračne zbavil svalovice po všetkých tých cyklistických túrach, ktoré sme v Taliansku absolvovali.
Šup postroj na kokra a na seba dogtrekking pás, spojiť to jedným prastarým vodítkom, čo sme dostali ešte kedysi na agility s Elly a ten nápis pedigree.sk/cz sa z neho ešte stále praním ani pribúdajúcou špinou nezmyl, a ide sa.
Deni, ako si sa naučila behať na špičkách? Verči, to keď si kúpiš také minimalist topánky, bude ťa tak bolieť päta, že ti to inak ani nepôjde.
No, a tak aj bolo. Po po 50 metroch môjho, to prejde to prejde, som si (zozačiatku veru aj veselo) skackala zo špičky na špičku, občastne došlapla aj na pätu (podľa toho ako to práve vyšlo) a vedomá toho, že vyzerám ako nešikovné kozľa pripútané k zúrivému kokeršpanielovi snažiacom sa uloviť si na večeru zajace skrývajúce sa v poli (veď pre to celá tá maškaráda, nie?!) počúvala boyfriendošovu prednášku o tom, aký je tento štýl behu zdravý. No lebo:
- neničíš si kolená, lebo ich neprepínaš a péruješ nižšie
- ohýbaš nohu v členku, tam kde máš
- takto behávali naši predkovia, bez obuvy, bez vložiek do topánok .. (i keď.. ale nie je vložka ako vložka, že áno)
- ..
(doplním keď si spomeniem)
V parku ani ruky ani nohy, a čo je horšie, ani lampy ani svetla, tak sme sa, originálne, vybrali naspäť tou istou cestou ako sme prišli. Po 3 km nového, čo má byť, správny štýl behania, som si absolútne necítila lýtka a mierne stúpanie hore ma dorazilo. Zlá nálada vrcholila, boyfriendoš a koker, znajúc pomerov, sa hnusáci pre istotu vzdialili do bezpečnej vzdialenosti a nejak sme to dogúľali ten km domov.
No, a záver?
4km za nami (áno, aj to sa stane keď vyše rok a pol nebeháte), moje lýtka proste neexistujú. Koker netrpezlivo stojí pri miske, že reku hádam si už zaslúžim tú večeru, keď som ťa celú cestu ťahal. Ja, lejúca do seba ten super čokoládový proteinový prášok (áno, fakt to pijem, nie, nebudem rambo) sa snažím rukou nahmatať moje veľmi profesionálne dávkovanie – tri poloplné hrste granúl. Boyfriendoš sa teší, že mal peknú večernú vychádzku a velice sa zabáva na mojej neschopnosti sa normálne hýbať.
Zhrnutie: uvidíme, čo na to poviem zajtra (dúfam, že vyjdem aspoň tie schody ku vlaku!), ale momentálne – odporúčam. Všetky tri: dog trekking pás, minimalist topánky, zdravý beh (po špičkách, ako som to tu interne nazvala).
Update zo zajtra: lýtka nie, že by som necítila, cítiť ich až moc.
Dog trekking pás
je fajn, máte voľné ruky- pre mňa bol príjemný, lebo pôsobil ako ladvinový pás, teda mi nefúkalo na kríže a keď sme stretli zajace mala som na chvíľu vlek zdarma (občas aj úplne opačným smerom)
- navyše ak dostanete taký s pripínacím vodítkom, dĺžku si sami nastavíte tak, aby sa vám havan nemotal pod nohy
- dá sa nahradiť aj opaskom a vodítkom, chýba tomu však potom pružnosť a spomínaná podpora v driekovej časti.
je fajn, máte voľné rukyMinimalist topánky
Minimalist topánky.. úprimne, ja som si vybrala len farbu (sivú, aby som ich nemusela často čistiť ale keďže som mala dobrého poradcu, bohate to stačilo). K veci, navedú vás, reps. dopomôžu zmeniť štýl behu.
Správny beh
Keď si po behaní po špičkách prepnete na znova beh štýlom päta – špička, pocítite rozdiel. Ja som mala pocit, že môj doterajší (päta – špička štýl behu)
- je jednoduchší
- ľahšie sa dáte zviesť na paródiu behu, čo by znalci pomerov, nezávisle od toho ako zdravo a akčne sa pri tom cítite, nazvali rýchla chôdza
- po prvých pár dopadoch pri zmene som naozaj cítila, že kolená zaťažujem o veľa viac.
Tak, športu zdar, ak máte skúsenosť s prechodom medzi behacími štýlmi, sem s nimi, nehanbite sa! Dúfam, že váš pondelok bol aspoň o toľko obohacujúci ako ten môj, a s prianím aby bol ten ďalší ešte lepší sa pre zatiaľ lúčim
Mel
Latest posts by Mel (see all)
- Making the most out of MathMods – Part II - 25. September 2016
- Making the most out of MathMods – Part I - 23. September 2016
- Classical Music in L’Aquila - 17. September 2016